(podklad pre vypracovanie volebného programu strany SRDCE SLOVENSKÁ NÁRODNÁ JEDNOTA – strana vlastencov, pre oblasť kultúry, umenia a médií).
Prebieha proces globalizácie, urýchľovaný nielen prirodzeným ekonomickým rozvojom, ale aj bezprecedentným zneužívaním politických nástrojov globalizácie napríklad uplatňovaním väčšinového hlasovania, odstraňovaním práva veta. Cieľom je prerobiť EÚ na bruselský super štát. Európa sa po stáročia prostredníctvom kultúry a umenia utvárala ako kontinent národov (Európa národov). Pri súčasných trendoch dnes hrozí, že z Európy národov za niekoľko desaťročí retrográdnym vývinom vznikne európsky ľud – beztvará , anonymná masa výrobcov a konzumentov.
Kultúra a umenie sú hrádzou proti takémuto vývinu, sú nástrojom seba identifikácie a seba prezentácie. Smerom dovnútra pôsobia na vytváranie znakov identity určitého spoločenstva, smerom navonok ho prezentujú a odlišujú od iných spoločenstiev.
Na podporu kultúry, umenia a pôvodnej tvorby treba veľa peňazí. V slovenských pomeroch, pokiaľ ide o financovanie kultúry sa dlhodobo riadime princípom zvyškovosti. Pre rezort kultúry ide z rozpočtu štátu iba toľko peňazí, ktoré zvýšia, zostanú po naplnení požiadaviek napr. rezortu obrany, sociálnych vecí, v regiónoch po havarijnej oprave 50 rokov neopravovaných mostov, zosunutých ciest, atď.. To je potrebné radikálne zmeniť. Ak nie z vlastnej vôle, tak na príkaz nadnárodnej organizácie, keď z členstva v NATO vyplýva povinnosť ročne vynakladať na zbrojenie 2% HDP, tak z členstva v EÚ by mohla vyplývať povinnosť dávať určité percento HDP na podporu kultúry a umenia, u malých národov by to mohlo byť napr. dvojnásobne vyššie než je u Francúzov, alebo Nemcov.
Opatrenia :
Je potrebné vrátiť riadenie a financovanie kultúry do rúk štátu, vypracovať stále neexistujúcu štátnu kultúrnu politiku.
S decentralizáciou kultúry pod samosprávne kraje prišlo aj k jej dezintegrácii, k strate povedomia slovenského kultúrneho kontextu, keď napr. herec z Prešova sa stretne s hercom z Trnavy, len ak ich náhodou v komerčnej televízii spolu obsadia pri nakrúcaní nejakého plytkého programu. Pred rokmi MK SR riadilo a financovalo vyše tristo organizácii, dnes necelých tridsať. Iných nástrojov riadenia sa ministerstvo vzdalo, resp. ich nevyužíva. Ak by sa toto ministerstvo zrušilo a jeho agenda by sa pričlenila pod iné ministerstvo, na byrokracii ušetrené peniaze by sa mohli použiť na podporu reálnej kultúry a umenia.
Je potrebné zaviesť systém spolufinancovania, keď na kultúru a umenie finančne prispievajú aj VÚC, aj mestá, v ktorých tieto organizácie sídlia. To dá tvorcom nielen viac peňazí, ale aj viac slobody v tvorbe.
V legislatívnej oblasti je potrebné znova definovať, resp. novelizovať viaceré zákony, alebo napr. aj zrušiť zákon o zriadení RTVS, hybridu, ktorého vznik je príkladom bezprecedentnej politickej manipulácie, legitimizovanej parlamentom v r.2010, ktorý svoju činnosť vykonával necelé dva roky. Najmä verejnoprávna televízia by sa mala zmeniť a zobrať si príklad z Čiech a Poľska. Zákonom je napr. stanovené, že ČT má okrem štúdia v Prahe aj štúdia v Brne a Ostrave, ktoré sa musia podieľať na celorepublikovom vysielaní najmenej 20 % ,a tento rozsah vysielania je garantovaný aj primeraným podielom z rozpočtu ČT pre tieto štúdia. Slovensko je azda jedinou krajinou v EÚ, ktorá nemá regionálne televízne vysielanie. Vysielanie“ regionálnych správ“ z Bratislavy ním nie je. V Poľsku je to riešené tak, že 16 štúdií v sídlach jednotlivých vojvodstiev sa v určitom čase odpája od celoštátneho vysielania a na jednom z kanálov, vysiela vlastný program, v trvaní najmenej 6 hodín denne. Veľkým a dlhoročným dlhom verejnoprávnej televízie je, že nezabezpečuje vysielanie slovenského programu pre krajanov Slovákov, žijúcich v okolitých štátoch. Krajania sa na to dlhodobo sťažujú, poukazujú na príklad iných štátov, je potrebné to urýchlene napraviť.
Je tiež potrebné novelizovať zákon o fondoch (audiovizuálny fond (AVF) a fond na podporu umenia (FPU) resp. aj o možnostiach projektového financovania kultúry. Dlhodobým problémom je zloženie samosprávnych orgánov týchto fondoch, takzvaných rád. Z tejto skutočnosti vyplýva, že len 3-9% žiadateľov o podporu na tvorbu z AVF, žijúcich mimo Bratislavy je úspešných. Žiadosti ostatných žiadateľov sa zamietajú. V dotačnej politike Fondu na podporu kultúry národnostných menšín sa vyskytlo rodinkárstvo a iné nežiaduce javy.
Je potrebné zastaviť legislatívnu deštrukciu existencie umeleckých fondov, ktoré dlhodobo predstavujú určitú samosprávu a časť samofinancovania pri podpore umenia, umelcov, spisovateľov, dramatických umelcov(LITFOND), výtvarníkov, hudobných skladateľov atď. Ak sa zruší 2 % tzv. umelecká daň, ktorá je trň v oku najmä tvorcom primitívnych programov a seriálov v komerčných televíziách, zániku umeleckých fondov už nič nezabráni.
PhDr. Mgr. Art. Štefan Fejko – odborník na oblasť kultúry, umenia a médií.
